Slávny Sokratov výrok „Viem, že nič neviem“ bol pre mňa ešte ako tínedžera vstupnou bránou do sveta filozofie a ľudskej múdrosti. Celý svoj život sa k týmto slovám vraciam, vždy mi majú čo povedať a stále nachádzam ich nové aspekty a dimenzie. V celkom novej polohe sa tento výrok nachádza v súčasnosti, v súvislosti s pojmom „vedomosť /vedomosti“, ktoré sa väčšinou používajú ako adjektívum v spojeniach vedomostná spoločnosť, vedomostná ekonomika, vedomostná organizácia, vedomostný manažment. V tomto svetle je možné Sokrata interpretovať aj nasledovne: Ako svoju základnú a východiskovú vedomosť („viem, že…) antický filozof vyhlasuje vlastne nevedomosť („ …nič neviem“). Sokrates deklaruje svoju nevedomosť ako absolútnu, my v reáli žijeme s relatívnymi vedomosťami, niečo vieme – niečo nevieme. Toho, čo nevieme sa postupne zbavujeme. Až vtedy ak niečo vieme, uvedomíme si aj to, čo všetko ešte nevieme.
V súčasnosti žijeme v spoločnosti, o ktorej radi hovoríme, že jej rozvoj je založený na vedomostiach. Dnešný človek (na rozdiel od Sokrata) hovorí: „Viem, že niečo viem“. Štruktúra Sokratovho výroku nás môže inšpirovať aj k ďalším myšlienkovým postupom. Negáciu môžeme preniesť na jeho prvú časť a tak dostaneme „Neviem, že nič neviem“. Uvedomiť si, čo ešte nevieme, je rovnako dôležité, ako poznať hodnotu toho, čo vlastne vieme. Tento problém možno formulovať nasledovne: „Uvedomujeme si plne, čo vlastne vieme? Uvedomujeme si hodnotu vlastných vedomostí?“ Toto je to tajomstvo, ku ktorému sa hlási aj vedomostný manažment. Niektoré naše vedomosti sú skryté aj pred nami samotnými. V odbornej literatúre sa píše o tzv. tacitných vedomostiach. Nie sme schopní vyjadriť ich verbálne – explicitne, ale reálne ich v praxi využívame. Svoj myšlienkový postup vysvetliť, zdôvodniť nevieme, ale jeho výsledok – rozhodnutie – vieme akceptovať, správame sa podľa neho. Zvykneme tomu hovoriť aj šiesty zmysel alebo intuícia. Šiesty zmysel však obyčajne funguje len za určitých špecifických okolností. Niekedy spí a treba ho zobudiť. Šiesty zmysel potrebuje silný podnet aby začal pracovať, čím je podnet silnejší tým lepšie šiesty zmysel funguje.
Niečo podobné platí aj o spoločenstve ľudí, môže to byť pracovný tím, organizácia či inštitúcia. Za priaznivých okolností tu pôsobí synergický efekt, skupina vie viac, ako všetci jej členovia dohromady. Zdieľanie vedomostí je v tomto spoločenstve na takej úrovni, že individuálne vedomosti členov tímu sa stávajú spoločnými vedomosťami. Vytvára sa niečo ako spoločná múdrosť. Vedomosti, ktoré ma jednotlivec, naplno účinkujú najmä v tíme. Skupiny ľudí (väčšie či menšie) založené na zdieľaní vedomostí a využívaní spoločného poznania fungovali skoro od samého začiatku histórie ľudstva. Môžeme hovoriť o vedomostných sieťach. alebo o sieťach vedomostí. Skupiny ľudí, ktorí sa združujú za účelom získavania a odovzdávania informácií, poznatkov, vedomostí, vznikajú spontánne skoro v každej organizácii. Spontánne fungujúce siete však obyčajne neobsiahnu celú organizáciu a všetkých jej pracovníkov (členov). Existujú tam aj početné bariéry, ktoré sú prekážkou toho, aby celá organizácia využívala všetky vedomosti, ktoré v sebe má. Ak má byť riadenie (zdieľanie a využívanie) znalosti významným faktorom rozvoja firmy, tak treba znalostnú sieť vytvárať plánovite, organizovane a cieľavedome. Vo vytváraní firemnej znalostnej siete môže zohrať dôležitú úlohu aj nasadenie informačno – komunikačných technológií, ktoré umožňujú:
- uloženie veľkého množstva údajov, informácií, tak aby boli v prehľadnej a ľahko dostupnej podobe pre rôzne skupiny užívateľov
- efektívnu komunikáciu medzi užívateľmi, zdieľanie veľkého množstva informácií a intenzívne väzby (priame aj spätné) medzi nimi.
Ani tie najdokonalejšie informačno–komunikačné technológie nenahradia synergicky fungujúci pracovný tím. IKT vytvárajú len infraštruktúru nutnú na zdieľanie vedomosti a synergické fungovanie tímu. Nutnou podmienkou je aj ochota členov tímu zdieľať svoje vedomosti, firemná atmosféra a celková kultúra priaznivá k spolupráci a zdieľaniu vedomosti. Spolupráca členov tímu by nemala byť založená len na ochote – dobrovoľnosti. Treba vytvoriť také podmienky, aby to bola aj nutnosť. Ak člen tímu alebo zamestnanec organizácie nezdieľa svoje vedomosti dostáva sa na okraj tímu, alebo mimo neho. Do centra diania sa dostávajú tí členovia, ktorí zdieľajú svoje vedomosti vo väčšej miere a prispievajú k spoločnému výsledku tvorivými a inovatívnymi myšlienkami a nápadmi. IKT podporujú nielen komunikáciu vedomostí poskytovaných na zdieľanie, ale aj detailné zaznamenávanie vedomostí každého člena tímu, ktoré poskytol ostatným. To umožňuje sledovať a vyhodnocovať prínos každého člena tímu k spoločnému dielu. Firemná vedomostná sieť funguje ako vedomostné trhovisko, kde sa vedomosti prijímajú a odovzdávajú na základe ponuky a dopytu – je možné aj kvantifikovať ich hodnotu. Takáto organizácia sa môže nazývať skutočne „vedomostnou“ pretože jej činnosť a rozvoj sú založené na vedomostiach a vedomosti zamestnancov, členov tímov predstavujú základný kapitál spoločnosti.
Celá debata | RSS tejto debaty